Ak chcú podniky udržať tempo s konkurenciou, musia navrhnúť optimálny výrobok v čo najkratšom čase a s minimálnymi výrobnými nákladmi. Oddelenia konštrukcie výrobných podnikov skrývajú významný optimalizačný potenciál. Takmer v každom z nich z rôznych dôvodov dochádza v predvýrobnom procese k výraznému plytvaniu. O mnohých stratách podniky nevedia, iné prehliadajú. Optimalizačné opatrenia vo vývojovej fáze však dokážu väčšine podnikov ušetriť aj 20 % nákladov na výrobku.
Až 70 percent práce ide na úkor kreativity
Zistenia hovoria, že spoločnosti optimalizujú v predvýrobných fázach len veľmi málo – napriek tomu, že práve v tejto fáze výrobného procesu sa dajú náklady na produkt ovplyvniť najefektívnejšie. V ďalších výrobných etapách už možnosť ovplyvnenia nákladov nie je až taká veľká. „Toto si však firmy dostatočne neuvedomujú. A preto optimalizáciu v predvýrobných etapách, priamo v konštrukcii, nehľadajú. Alebo len veľmi zriedkavo,“ hodnotí prístup podnikov Richard Janáč, obchodný riaditeľ SOVA Digital. Zásadným problémom znižujúcim produktivitu konštruktéra je skutočnosť, že je počas pracovnej doby zaťažovaný neúmerným množstvom neproduktívnych operácií. Štatistiky hovoria, že konštruktér venuje kreatívnej práci bežne 30 % svojho pracovného času a až 70 % ostatným obslužným úkonom. Optimálny pomer by však mal byť opačný.
Väčšina oddelení konštrukcie dnes stále funguje bez riadenia dát. Informácie sa posúvajú v papierovej forme, prepisujú sa prácne a zdĺhavo do iných systémov, chýbajú konštrukčné štandardy, zmenový proces je vysoko chybový, konštruktéri sú preťažení, nekomunikujú efektívne s ostatnými zainteresovanými kolegami a oddeleniami. A navyše – na trhu práce ich je nedostatok… To je len zlomok okolností odrážajúcich realitu v našich podnikoch, v ktorých konštruktér denne pracuje. Tie majú fatálny dosah na jeho výkon, spomaľujú jeho prácu, vytvárajú priestor pre generovanie nepresností, zvyšujú chybovosť a sú zdrojom závažného plytvania.
Softvér jednoducho nestačí
Dôležité je hľadať východisko v riešeniach, ktoré sú postavené na komplexnom pohľade a hlbokej znalosti problematiky. Kľúčová je najmä detailná znalosť podnikových procesov a uvedomenie si skutočnosti, že technológie nie sú riešením všetkých problémov. Softvér niekedy jednoducho nestačí. „Ten vám dnes poskytne každý dodávateľ. Často však len dodá, vyškolí a zavrie dvere. My takto nepracujeme. Konkrétne problémy si vyžadujú konkrétne riešenia. Raz v podobe upratania niektorých procesov, inokedy prepojením softvérových riešení alebo návrhom štandardizácie procesov vo vývoji, napríklad zavedením metodiky konštruovania,“ popisuje situáciu Richard Janáč. Podľa SOVA Digital veľakrát nepomôže ani softvér, ten vie dokonca niektoré chybné procesy zakonzervovať. Jej stratégiou nie je ponúkať „niečo“ za každú cenu, ale skôr to zladiť s tým, čo firma má a pomôcť jej s riešením problému. „Radi si preto prizveme partnera alebo aj konkurenčnú stranu, aby sme spolu vo finále problém vyriešili,“ dodáva Richard Janáč.
Výsledkom optimalizačných riešení je plynulý tok dát oddelením konštrukcie s jasným prehľadom plnenia termínov a zjednodušená komunikácia v tíme. Pre všetky zainteresované oddelenia je tak k dispozícii vždy jediná aktuálna revízia dokumentácie a zabezpečená okamžitá dostupnosť akejkoľvek existujúcej informácie o výrobku. „Dáta a informácie o konštrukčných prácach sú prístupné online všetkým zainteresovaným, aby ich integrovali, zdieľali a sledovali, a tak koordinovali svoju prácu a prepájali ich korektne na ďalšie potrebné výrobné procesy. Odstránením plytvania na oddeleniach konštrukcie dokáže podnik ušetriť až 20 % nákladov na výrobku,“ konštatuje Richard Janáč. Konštruktéri tak môžu ušetrený čas využiť na kreatívnu prácu. Opatrenia významne zrýchlia vývoj výrobku, zvýši čas na reálnu prácu, porastie aj produktivita a zníži sa chybovosť a náklady.
Záleží aj na postoji manažérov
Optimalizačný potenciál konštrukčných oddelení firmy často prehliadajú neúmyselne. Niektoré prekážky optimalizačných riešení však vo firme doslova „pestujú“. Zistenia potvrdzujú, že zamestnanci napríklad nie sú zvyknutí používať softvérové nástroje na zefektívnenie práce a problémom sú aj ich postoje k zmenám. Rokmi si vytvorili pracovný návyk a po zavedení zmeny si ťažko zvykajú na niečo nové. Veľká časť firiem nepoužíva štandardy konštrukčného vyhotovenia. Richard Janáč to približuje: „Stáva sa, že riešenie ponúka štandardizovaný diel, ktorý môžu používať všetci konštruktéri a predstavuje veľké úspory. Ale podnik namiesto jedného veľkoobjemového nákupu štandardizovaného dielu nakupuje rôznorodé materiály a diely, navrhuje špecifické komponenty.“
Na trhu je dnes akútny nedostatok konštruktérov. Podniky by sa však mali zamyslieť aj nad faktom, či nie je dopyt po nich ovplyvnený sčasti aj tým, že nemajú pod kontrolou plytvanie na oddeleniach konštrukcie. Očakáva sa, že vôľa riešiť a optimalizovať by mala vychádzať primárne od vedenia firmy. „Naše zistenia hovoria, že manažéri dnes nemajú ‚focus‘ na konštrukciu a predvýrobné procesy. My im vieme pomôcť s nastavením procesov, nasadením vhodného riešenia, vyškolením ľudí, ale klímu vo firme musí nastaviť manažér,“ konštatuje Richard Janáč. Preto je firmy potrebné edukovať a viesť, aby využívali nástroje a prístupy, ktoré im pomôžu rozvíjať sa. Motivovať ich byť silnými v riadení projektov a procesov a prevziať kontrolu nad kľúčovými procesmi ovplyvňujúcimi nákladovosť výrobku.
Viac informácií nájdete na www.sova.sk
Vynikajúci článok, snáď som ešte takú pravdu o konštruktéroch nikde nečítal,… .
Celý život som pracoval ako konštruktér, projektant a vývojár. Ten pomer medzi produktívnou kreatívnou prácou a tým neproduktívnym balastom bol, a aj je naozaj 30:70, to je veľká pravda !
Konečne ste, vážení páni, presne pomenovali veci pravým menom.
Naozaj, ozajstným odborníkom je konštruktér, projektant, a nie „odborník“ do automobiliek pre pásovú výrobu, ako to tvrdí s obľubou pán minister práce.
Aj vy, aj ja, vieme, prečo je nedostatok konštruktérov u nás, prečo absentuje práca s vyššou pridanou hodnotou. Kde takto skončí náš technický potenciál ?
Ďakujem Vám za článok !
S úctou a pozdravom
Ing. Ľuboš Šafár
Pripájam sa k predchadzajúcej reakcii a ako začínajúci konštruktér pár rokov po škole to pomaly vzdávam. Znalosti ovladania softvéru a najmä interných databázových systémov (ktoré sa líšia i medzi jednotlivými divíziami jednej firmy, nieto ešte medzi rôznymi firmami), spôsobuje novému členovi tímu značné problémy. Ideálny stav je dostať sa do spoločnosti ktorá je v nová na trhu alebo v zábehu. A tak, často to končí s tým, že na tých „nových“ proste nie je čas, pretože tí, čo sa už vyznajú v interných princípoch sú tak zavalení vlastnou prácou že na toho nového nie je čas. A tak to končí tápaním, hádaním a tipovaním ako to spraviť tak aby dobre bolo… Pretože nie je dôležité ako to má byť správne, ide o to, aby to bolo správne podľa vlastných smernic tej-ktorej spoločnosti. Úprimne obdivujem všetkých, ktorí dokážu nastúpiť do tohoto kolotoča a udržať sa na ňom bez ujmy.
Je to veľký prehliadaný problém na ktorý sa pozerá štýlom „vieme ale nevieme s tým nič urobiť také sú pokyny z materskej prevádzky“. Je to bezzubý systém, ktorý nikomu neprináša úžitok ale ďalej sa udržiava pri živote.
Ďakujem a čím viac takýchto článkov!