Prečo Industry 4.0

Stojíme na prahu technologickej revolúcie, ktorá zásadným spôsobom zmení spôsob akým žijeme, pracujeme a vzájomne komunikujeme. Vo svojej miere, rozsahu a komplexnosti bude táto transformácia pre ľudstvo tak zásadná, ako žiadna iná technologická zmena z minulosti. Nevieme zatiaľ ako sa bude vyvíjať, ale jedna vec je jasná: reakcia na ňu musí byť integrovaná a komplexná, zahŕňajúca všetky zúčastnené strany na globálnom základe od verejného do súkromného sektora, do akademickej obce i do občianskej spoločnosti.

Schema-historie-industry4-formy-priemyselne-revolucie-vynalezy-roky

Schéma histórie Industry 4.0

Prvá priemyselná revolúcia použila paru na mechanizáciu výroby. Druhá už použila elektrickú energiu a pásovú výrobu k vytvoreniu sériovej výroby. Tretia už uplatnila elektroniku a informačné technológie pre automatizáciu výroby.

Teraz prichádza štvrtá priemyselná revolúcia, vychádzajúca z tretej, môžeme ju nazvať digitálnou revolúciou, ktorá sa datuje niekedy od polovice minulého storočia. Je charakterizovaná zlúčením technológií, ktoré stierajú hranice medzi fyzickými, digitálnymi a biologickými sférami.

Existujú tri dôvody, prečo sa dnešná transformácia predstavuje nielen ako predĺženie tretej priemyselnej revolúcie, ale skôr príchod štvrtej a to:

  • rýchlosť
  • rozsah
  • vplyv systémov

Rýchlosť súčasných objavov nemá historický precedens. V porovnaní s predchádzajúcimi priemyselnými revolúciami, štvrtá sa vyvíja skôr exponenciálnym ako lineárnym tempom. Okrem toho zasahuje takmer do každého priemyslu v krajinách celého sveta. Šírka a hĺbka týchto zmien ohlasujú transformáciu celých systémov výroby a riadenia. Možnosti miliardy ľudí spojených mobilnými zariadeniami, s nebývalým výpočtovým výkonom, dátové úložné kapacity a prístup k znalostiam, sú takmer neobmedzené. A tieto možnosti sú umocnené vznikajúcimi technickým objavmi v oblastiach, ako je umelá inteligencia, robotika, internet vecí, autonómne vozidlá, tlač 3-D, nanotechnológie, biotechnológie, vedy o materiáloch, skladovanie energie a kvantovej výpočtovej technike.

Prečo je Industry 4.0 aktuálne a dôležité

1. Súčasné výzvy

Vo svete rastie premenlivosť trhov, skracuje sa životný cyklus výrobkov, rastie zložitosť výrobkov, a zosilňuje sa vplyv globálnych dodávateľských reťazcov. V západných krajinách v posledných rokoch prudko klesol rast produktivity, pohybuje sa na úrovni nižšej než 1%, prudko stúpol podiel rozvíjajúcich sa krajín na svetovej priemyselnej produkcii na úkor rozvinutých krajín. V tomto prostredí sa firmy snažia, aby sa stali pružnejšími, lacnejšími, rýchlejšími a lepšie reagovali na obchodné trendy. Industry 4.0 poskytuje riešenia a spôsoby, ako môžu firmy zvládnuť tieto výzvy.

2. Cesta k inovačnej ekonomike

Digitálne prepojenie nielen zlepší efektivitu, ale tiež urýchli inovácie, zavedie nové obchodné modely, ktoré môžu byť realizované oveľa rýchlejšie. Tu sú dva príklady, ako môže Industry 4.0 zvyšovať rýchlosť a prinášať inovácie:

  • a. Výrobcovia budú generovať nové obchody pomocou vzájomného zdieľania zariadení alebo pri predaji svojich kapacít,
  • b. Vďaka senzorom a konektivite, budú výrobky obohatené o služby (ako napríklad prediktívna údržba), alebo dokonca transformované do služby. Výrobca motorov nemusí v budúcnosti predávať motory, ale poskytne ich ako službu zákazníkom, a bude si účtovať iba výkon motorov, ktorý zákazník použil.

3. Spotrebiteľ v centre všetkých aktivít

Dnešní spotrebitelia požadujú individuálne vyrábané výrobky a služby ( „Made-for-Me“). Inteligentné predmety, výrobky a stroje umožnia výrobcom púšťať sa do kusovej výroby, a vyrábať originálne výrobky bez navýšených nákladov.

4. V prospech pracovníkov

Ako budú stroje stále „múdrejšie“, práca vo výrobných linkách bude zušľachťovaná a humanizovaná. Jednoduché manuálne úkony zmiznú. Pracovníci budú koordinátori, ktorí zabezpečujú hladkú výrobu a zasiahnu len vtedy, keď ich stroj vyzve k akcii. Flexibilita bude kľúčovým faktorom úspechu. Pracovníci budú pridelení tam, kde je potrebná pomoc.

5. Udržateľná prosperita

Staré modely industrializácie dôjdu. Generovanie zisku a realizácia rastu musí byť riešená s ohľadom na dlhodobé hľadisko, napríklad tým, že sa nájdu spôsoby ako sa vysporiadať s obmedzeniami v oblasti energetiky, zdrojov, životného prostredia, a sociálnych a ekonomických dopadoch. Priemysel 4.0 je veľkou nádejou pri hľadaní riešení týchto problémov. Inteligentná a inovatívna výroba bude znižovať spotrebu energie, pomáhať firmám udržať svoje podnikanie so súčasnými i novými obchodnými modelmi, a využívať nové technológie na výrobu na celom svete (a to aj pri vysokých miestnych nákladoch).

Prevládnu pozitíva?

Podobne ako revolúcie, ktoré jej predchádzali, štvrtá priemyselná revolúcia má potenciál k zvýšeniu hladiny svetových príjmov a zlepšeniu kvality života obyvateľstva po celom svete. Nové technológie a pokrok priniesli pre mnohé krajiny zásadné zmeny, napr. za posledných 30 rokov sa v Indii počet obyvateľov žijúcich v chudobe znížil zo 60% na 22%, v Číne sa za to isté obdobie dostalo z chudoby 600 miliónov obyvateľov.
K dnešnému dňu tí, ktorí získali najviac z prístupu k digitálnemu svetu boli spotrebitelia. Technológia umožnila nové výrobky a služby, ktoré zvyšujú efektivitu a potešenie z našich osobných životov. Objednanie taxi, rezervácie letov, nákup tovaru, vykonanie platby, počúvanie hudby, sledovanie filmov alebo hranie hier väčšinou je možné vykonávať na diaľku. V budúcnosti tieto technologické inovácie povedú k zázračným zmenám v ponuke, s dlhodobými ziskami v náraste efektivity a produktivity.

Ekonómovia Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee v knihe The Second Machine Age poukázali na to, že revolúcia by mohla priniesť medzi ľudí väčšie rozdiely, zvlášť narušením trhu práce. Nemôžeme predvídať aký scenár sa naplní, história naznačuje, že výsledok je pravdepodobne kompromisom pozitívnych a negatívnych vplyvov, s prevahou tých pozitívnych.

Kontraproduktívne rizikové a pozitívne hlasy:

  • náhrada práce človeka robotom povedie k rastu podielu kapitálu na príjmoch, a naopak poklesu podielu práce t.zn. na úkor pracovníkov.
  • v Európe chýba v priemysle kvalifikovaná pracovná sila a navyše nastal populačný pokles (napr. odhaduje sa, že v roku 2030 sa v Nemecku asi o 20% zníži počet pracovníkov v produktívnom veku oproti súčasnosti), takže pokles dopytu po pracovníkoch je skôr vítaný.
  • rozhodujúcim faktorom úspešnosti firiem bude skôr talent pracovníkov, než kapitál. To bude viesť na pracovných trhoch k stále oddeľujúcim sa segmentom „nízka zručnosť / nízky plat“ a „vysoká zručnosť / vysoký plat“, čo povedie k zvyšovaniu sociálneho napätia.
  • nahradenie pracovníkov technológiami bude v konečnom dôsledku viesť k čistejším, bezpečnejším a užitočnejším pracovným miestam.
  • nespokojnosť môže byť tiež spôsobená prenikaním digitálnych technológií, a dynamikou zdieľania informácií typická pre sociálne médiá. Viac ako 30 percent svetovej populácie teraz používa platformy sociálnych médií. Ich prostredníctvom sa môžu vytvárať a propagovať nerealistické očakávania pokiaľ ide o to, čo predstavuje úspech pre jednotlivca alebo skupiny, rovnako predstavujú príležitosť pre šírenie extrémnych myšlienok a ideológií.
  • na jednej strane, techno-pesimisti tvrdia, že kritické prínosy digitálnej revolúcie už boli dosiahnuté, a ich vplyv na produktivitu je takmer vyčerpaný. V opačnom tábore, techno-optimisti tvrdia, že technológie a inovácie sú ešte pred inflexným bodom, a čoskoro sa rozpúta nárast produktivity a vyššieho hospodárskeho rastu.