Diskusia o digitálnych technológiách a ich vplyve na budúci svet práce sa počas pandémie koronavírusu ešte viac zintenzívnila. Pod jej vplyvom sa zrýchľuje prijímanie nových technológií a mení sa aj samotná podstata toho ako budeme pracovať. Na pracoviská prichádzajú noví kolegovia – roboty, automatizačné jednotky, digitalizované systémy. Vyvolávajú otázky, či nás technológie nevytlačia z prevádzok… Netreba podliehať panike, technológie nám prácu nevezmú, naopak, prinesú nové pracovné miesta, umožnia nám rozvíjať sa a pracovať v pozíciách s vyššou pridanou hodnotou. Na tie však musíme mať potrebné zručnosti.
Technológie vytvárajú pracovné miesta. Zvýšenie efektívnosti spôsobené digitálnymi technológiami môže pomôcť podnikom expandovať. Rovnako vytváranie digitálnych platforiem, automatizovanie prevádzok si nárokuje na vytváranie nielen nových pracovných miest, ale aj na formovanie nových povolaní. Aby sme však technológie zmenili na tvorcov pracovných miest, je dôležité pochopiť, čo presne súčasná vlna technológií vo výrobách mení a ako sa jej môžu prispôsobiť tvorcovia priemyselnej, vzdelávacej a zamestnaneckej politiky. A najmä, ako sa k tomu postavia manažmenty podnikov.
Počet priemyselných robotov celosvetovo rastie. Do konca tohto roku by mal podľa International Federation of Robotics dosiahnuť
3 milióny. Automatizácia odstráni rutinné procesy, a karty zamiešajú aj klesajúce náklady na stroje a zariadenia, ktoré vstúpia do nízkokvalifikovaných pozícií.
Zmeny charakteru práce sa rozbehli už pred koronou
Technologický rozvoj s dopadom na oblasť práce sa v rozvíjal ešte pred vypuknutím pandémie COVID-19. Odrážalo sa to primárne v zmenách prostredia práce, zručnostiach zamestnancov a pracovných podmienkach.
Podľa analýz Svetovej banky sa od roku 2001 podiel zamestnanosti v povolaniach vyžadujúcich kognitívne a sociálno-behaviorálne zručnosti zvýšil z 19% na 23% v rozvíjajúcich sa ekonomikách a vo vyspelých ekonomikách stúpol z 33% na 41%.
- Zmena prostredia
Technológie už pred koronou vstupovali do výrobných procesov rozširovaním digitálnych platforiem. Digitálna transformácia mení tradičné hranice firiem, vytvára globálne hodnotové reťazce a mení geografiu pracovných miest. Vznikajú nové obchodné modely, ktoré sú schopné rýchlo sa vyvinúť z miestnych startupov do globálnych kolosov, často s malým počtom zamestnancov alebo nižším majetkom. Digitálne platformy tak umožňujú vytvárať zoskupenia podnikov aj v menej rozvinutých priemyselných oblastiach. - Zručnosti zamestnancov
Technológie spôsobili prudké zmeny aj v nárokoch na zručnosti potrebné pre uplatnenie sa na trhu práce. Zatiaľ čo sa „rutinné“ povolania začali pomaly vytrácať, vyhľadávanými začali byť zručnosti, ktoré nie je možné nahradiť technológiami. Patria medzi ne napríklad kognitívne schopnosti – kritické myslenie, či sociálno-behaviorálne schopnosti – riadenie a rozpoznávanie emócií, ktoré zlepšujú tímovú prácu. Meniaci sa svet práce si vyžaduje zručnosti, ktoré pracovníkom umožňujú ľahší prechod z jednej úlohy na druhú, flexibilitu a širší vedomostný záber. - Pracovné podmienky
Digitálne technológie ovplyvňujú aj pracovné podmienky. Charakter a spôsob práce mení „štandardné“ dlhodobé pracovné zmluvy na krátkodobejšie zákazkové, či projektové kontrakty, ktoré sú často realizované prostredníctvom online pracovných platforiem. Vďaka týmto konceptom sú niektoré druhy práce prístupnejšie a flexibilnejšie. Vznikajú tak nové pracovné formáty, platformy a trhy práce, ktoré menia tradičné prístupy k formovaniu pracovných tímov a pracovných podmienok. Medzi tri najväčšie globálne pracovné platformy patrí Freelancer v Austrálii, Upwork v USA a Zhubajia v Číne, ktoré majú celkovo už 60 miliónov členov a stále rastú.
V niektorých oblastiach je vývoj už jasne čitateľný, a situácia okolo pandémie bezpochyby podporí už existujúce trendy. Spoločnosti začali viac investovať do podnikania cez internet, aby boli odolnejšie voči prípadným lockdownom, či iným obmedzeniam. Očakáva sa zvýšenie motivácie investovať do digitalizácie, robotizácie, automatizácie, a snažiť sa tak minimalizovať riziko narušenia hodnotového reťazca posilniť jeho odolnosť. Pred výzvami stoja podniky zapojené do subdodávateľských reťazcov, ktoré sa dnes musia primárne zabezpečiť voči zraniteľnostiam spôsobeným logistickými obmedzeniami.
„Platformové spoločnosti“ už dnes posilnili svoje pozície na trhoch. Napríklad Amazon, či Alibaba rastú a silnejú, pretože kamenné obchody im nie sú schopné konkurovať.
Digitálne technológie zlepšujú schopnosť ľudí pracovať z domu, o čom sme sa takmer všetci presvedčili počas karanténnych období a lockdownu. Prístupnosť pre prácu na diaľku medzi krajinami, ale aj v rámci jednotlivých krajín, sa výrazne líši. Závisí od typu pracovných miest, od úloh, charakteru práce, a tiež od digitálnej kapacity. Podľa analýz Svetovej banky viac pracovných miest využívajúcich home office prevláda v ekonomicky silnejších krajinách, medzi pracovníkmi s vyššou úrovňou vzdelania a tých, ktorí pracujú na plný úväzok. Ženy a vekovo mladší pracovníci pracujú na diaľku podstatne menej. Na Slovensku využívajú home office najmä zamestnanci v IT biznise, marketingu a finančných službách.
Berme krízu ako apel na budovanie budúcnosti pracovných miest
Prienik digitálnych technológií do pracovných procesov, podporený okolnosťami vyvolanými pandémiou, vedie k naliehavej potrebe podnikov a vlád prispôsobiť sa. Podľa odborníkov až tretina pracovných miest na našom trhu práce bude v blízkej budúcnosti konfrontovaná s automatizáciou, čo je spomedzi rozvinutých krajín najvyšší podiel. Situáciu však bude komplikovať nepriaznivá demografická situácia, pretože obyvateľstvo bude výrazne starnúť. V tejto situácii je vysoko rizikovým fakt, že zamestnancom chýbajú zručnosti, flexibilita prispôsobiť sa nárokom trhu práce. Najvypuklejším problémom však je, že nemáme pripravené vzdelávací aparát na prípravu zamestnancov pre nové pracovné nároky.
Aby mohli výrobné podniky čeliť výzvam, musia začať zdokonaľovať vzdelávacie a školiace programy, aby svojich pracovníkov vybavili najlepšími zručnosťami. Robí to len veľmi málo z nich. Zamestnancov na zmeny nepripravujú, nestarajú sa o ich vzdelávanie a rozvoj. Záujem pripravovať zamestnancov na nové nároky trhu a pre ďalší rozvoj podniku podľa prieskumu Industry4UM dokonca klesá. Nastavenie systému vzdelávania v podniku je však kľúčové rozhodnutie, ktoré musí byť jednou z priorít vedenia podnikov. Architektami transformácie podnikov musia byť TOP manažéri. Zatiaľ to tak zďaleka nie je. Podľa prieskumu Industry4UM len 35% podnikov vníma digitálnu transformáciu ako agendu top manažmentov firiem. Bez správneho vedenia a budovania systémov riadenia zmien v podniku sa akékoľvek úsilie o digitálne zmeny rozpadne za prvých pár týždňov.
Arzenál možností ako podporiť podniky v transformačných procesoch v oblasti práce má v rukách aj vláda. Kľúčovými prioritami pre najbližšie obdobie by malo byť systematické budovanie nových edukačných programov, programov pre celoživotné vzdelávanie, podpora testovacích a školiacich pracovísk, vytváranie nových študijných odborov na všetkých stupňoch vzdelávania. Zručnosti zamestnancov budú rozhodujúce nielen pre uplatnenie sa na pracovnom trhu, ale aj pre úspech ekonomiky krajiny. Ak sa podniky a vlády pripravia, budú technológie pre nás prínosom. Pomocou správnych a navzájom doladených krokov musia spolu brať krízu ako príležitosť na budovanie budúcnosti priemyslu. Pretože pandémia posunula podniky do bodu, kedy digitálna transformácia nie je možnosťou, ale nutnosťou, a tomuto faktu musíme prispôsobiť aj pracovné prostredie, podmienky a zručnosti zamestnancov.
