Znižovanie nákladov, zvyšovanie produkcie, tlak na kvalitu, produktivitu, kustomizácia, to všetko kladie vysoké nároky na efektivitu fungovania oddelení konštrukcie. Tie dnes vykazujú vysokú mieru plytvania. Napriek tomu podniky nevenujú optimalizácii konštrukčných procesov takú pozornosť, akú by si vyžadovala. O plytvaní často nevedia. Čo je dôvodom plytvania, o konštruktéroch, o tom, ako riešiť problémy konštrukčných oddelení, sme sa porozprávali s Richardom Janáčom, obchodným riaditeľom SOVA Digital.

Podľa mnohých tvrdení je z pohľadu hľadania úspor potrebné klásť dôraz na efektivitu predvýrobného procesu. Ako sa na to pozeráte?

Vysoká miera plytvania v konštrukčných fázach je realitou. Spoločnosti optimalizujú v predvýrobných etapách len veľmi málo – napriek tomu, že práve tam sa dajú náklady na produkt ovplyvniť najefektívnejšie. V ďalších výrobných etapách už možnosť ovplyvnenia nákladov nie je taká veľká. Toto si však firmy neuvedomujú. A preto optimalizáciu v predvýrobe, priamo v konštrukcii, nehľadajú. Alebo len veľmi zriedkavo. Jednoducho povedané, podniky si často neuvedomujú, že plytvajú, a nevedia, kde všade hľadať príležitosti na zlepšenie.

Čím to je?

Okrem toho, že firmy netušia, kde všade a ako sa dá v konštrukčnom procese zamedziť plytvaniu, vládne tu aj nedôvera snažiť sa optimalizovať niečo, čo nie je uchopiteľné, ako napríklad výroba. Vo výrobe bežia procesy, ktoré sú viditeľné a aj samotná optimalizácia je viditeľná, uchopiteľná. V predvýrobných etapách je tu tím konštruktérov, ktorí na niečom pracujú, ich práca je kreatívna, preto je najťažšie plánovateľná alebo merateľná.

Kde sa v predvýrobnej fáze plytvá najviac, čo vytvára optimalizačný potenciál?

Najvýraznejší je problém s neefektívnou prácou konštruktéra. Ich problémom je, že nemajú čas na to podstatné, na kreatívnu prácu. Konštruktér pripravuje dáta pre iných, tlačí a distribuuje výkresovú dokumentáciu medzi jednotlivé oddelenia a pod. Nemajú nastavené konštrukčné a technologické štandardy, sú zaťažení zmenovými procesmi, nekomunikujú efektívne s ostatnými zainteresovanými kolegami a oddeleniami. Medzitým sa pár vecí v projekte zmení, lebo prišla požiadavka od klienta, alebo nastal problém s materiálom. Konštruktéri musia ručne exportovať kusovníky a v niektorých prípadoch ich aj prepisovať do iných systémov. Robia kalkulácie. A kde sú „core“ aktivity?

Konštruktér venuje kreatívnej práci bežne 30 % svojho pracovného času a až 70 % ostatným obslužným úkonom. Optimálny pomer by však mal byť opačný.

Aký podiel pracovného času teda venuje kreatívnej práci?

Štatistiky hovoria, že konštruktér venuje kreatívnej práci bežne 30 % svojho pracovného času a až 70 % ostatným obslužným úkonom. Optimálny pomer by však mal byť opačný. V aktuálnom pomere dochádza k zníženiu produktivity konštruktéra.  A to nielen spomaľuje, ale negatívne ovplyvňuje ďalšie fázy výroby. V praxi vládne „doba papierová“, ktorej aktívne pomáha excel. Väčšina oddelení konštrukcie dnes stále funguje bez digitálnej správy dát, informácie sa posúvajú v papierovej forme alebo na USB nosičoch.

Čo brzdí naše firmy pred aplikáciou v súvislosti s nákladmi?

Podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou majú progresívnejší pohľad na optimalizácie procesov a použitie softvérového riešenia. Pri slovenských podnikoch stále platí, že ak sa ukáže potreba na softvérové či komplexnejšie riešenie, náklady sú rozhodujúcim faktorom. Argumenty o zefektívnení, úsporách času a nákladov nepresvedčia. Čo je hmatateľné, do toho zainvestujú, to čo je nehmatateľné, to je problém.

richard-janac-rozhovor-industry4-konstrukteri

Čo považujem za skutočne dôležité a väčšia časť podnikov to nemá, sú konštrukčné štandardy.

Proces návrhu výrobku podlieha častým zmenám. Podpisuje sa pod ne aj  kustomizácia, ktorá prináša zvýšené nároky na zmenové procesy. Aký vplyv má na prácu konštruktérov?

So zmenovými procesmi sa borí veľa výrobných firiem. Prichádzajú z rôznych strán. Od zákazníka, v súvislosti so zmenou materiálov, cenou, dizajnom, špeciálnymi požiadavkami zákazníka. O zmene v procese v toku zákazky musia vedieť všetci, ktorí sa toho zúčastňujú, lebo potom sa stáva, že sa zmena síce dostala na papier, ale vyrába sa podľa predchádzajúcej revízie. Konštruktér tlačí zmeny na papier. Nároky kustomizácie a tempo výroby sú veľmi vysoké. Stačí však málo – dostať sa do komfortu digitalizáciou dát.

Spomínali ste chýbajúce konštrukčné štandardy. Ako ovplyvňujú plytvanie na oddeleniach konštrukcie?

Používanie konštrukčných a technologických štandardov by malo byť samozrejmosťou v každej firme. Ak chýbajú, každý v konštrukčnom tíme si kreslí podľa svojho. Potom sa stáva, že namiesto štandardizovaného dielu, ktorý by používali všetci, si každý navrhne, čo chce. Niekto si to spojí takou skrutkou, ďalší inou a vo finále to znamená, že sa musí nakúpiť niekoľko druhov spojovacích materiálov namiesto toho, aby kupovali jeden veľkoobjemovo. Takýto postoj generuje vysoké plytvanie.

Záujmom firmy by teda malo byť stabilizovať svoje know-how oddelení konštrukcie a uchovať kontinuitu aj pre budúcich zamestnancov.

Samozrejme, môžete mať desať najlepších konštruktérov, každý robí, ako to najlepšie vie, ale každý si to robí po svojom. Alebo máte desať konštruktérov, ktorým niekto povie: Chlapci, budeme používať tento štandardizovaný spojovací materiál, budeme používať tieto drsnosti na povrchoch, tieto šablóny a zrazu desať  konštruktérov robí ešte lepšie. Takto fungujú automobilky. Môžu kresliť iba podľa štandardizovaného spôsobu konštrukcie, musia dodržiavať pravidlá. Nikto sa nemôže odchýliť, ale takýto výrobok sa stáva lacnejším a aj vývoj prebehne oveľa rýchlejšie. Metodiku štandardizácie ponúkame aj v našich službách. Podobný princíp sa dá zaviesť aj v menších firmách s nízkou opakovateľnosťou výroby.

Previazanie konštruktéra s ostatnými procesmi v cykle je problém. Prečo a s kým?

Problémy sú rôzne. Z pohľadu životného cyklu výrobku je najzložitejšou komunikácia s technológmi. Konštruktér je autorom, povie, ako to bude vyzerať, ako to bude fungovať a z čoho sa to vyrobí, a technológ upresní, ako sa to vyrobí. Už tu môže byť kolízia. Navyše, konštrukčné riešenie by malo mať vysoký stupeň technologickosti, čo znamená, aby bol výrobok čo najlacnejšie a najrýchlejšie vyrobiteľný. Stav je taký, že konštruktér kreslí, dokreslí a odovzdá to technológovi. Ale, aby to fungovalo efektívne, musí to fungovať tak, že konštruktér kreslí, ale už počas kreslenia komunikuje s technológom. Toto sa dá ľahko zabezpečiť. Obaja robia na rovnakých dátach. Obaja vidia v rovnakom čase, čo sa tam deje, čo sa tam robí, majú k tomu prístup, odhalia chybu. Je dôležité, aby tieto procesy prebiehali paralelne. Plytvanie pri konštrukcii, predimenzované náklady sa ťahajú cez ďalšie oddelenia. Stáva sa, že pri analýzach, ktoré robíme formou workshopov, sa tím pracujúci na jednom výrobku vidí po prvý raz.

Podniky by sa mali zamyslieť aj nad faktom, či zefektívnením práce na konštrukcii nevyriešia problém s nedostatkom počtu konštruktérov.

Aktuálne trh hlási nedostatok konštruktérov. Ako sa s touto skutočnosťou vyrovnávajú podniky?

Voľných konštruktérov na trhu práce takmer niet. Zamestnávatelia sú nútení vychovávať vlastných ľudí už počas školy. Pre podniky je to časovo i finančne náročné. Možno by bolo dobré pozrieť sa na problém aj z inej perspektívy. Podniky by sa mali zamyslieť aj nad faktom, či zefektívnením práce na konštrukcii nevyriešia problém s nedostatkom počtu konštruktérov.

konstrukteri-rozhovor-industry4

Pomenovali ste situáciu na oddeleniach konštrukcie, vypichli problémy, aké sú však riešenia situácie? Ako SOVA Digital pomáha znižovať plytvanie?

Náš tím má know-how budovaný 28 rokov. To, čím sa líšime od konkurencie, je náš prístup, rozsah našich znalostí o procesoch a ponuka technologických riešení. Každý podnik je špecifický a rovnako špecifické musí byť aj riešenie. Niekedy je riešením zjednodušenie procesov, inokedy odstránenie viacerých prekážok v práci, ale aj vytvorenie dátovej platformy a zabezpečenie komunikácie, štandardizáciou a inými opatreniami tak, aby podniky zvyšovali kvalitu, znižovali čas a náklady.

Čím ste iní ako konkurencia? Každý z konkurentov hovorí o prístupe, najefektívnejšom technologickom riešení…

Iní sme tým, že sa na veci pozeráme komplexnejšie. Každý z našich konkurentov ponúka časť skladačky. Ja si trúfnem povedať, že riešime najväčšiu časť skladačky. Keď riešime predvývoj, vieme sa postupne posunúť aj na výrobu a zabezpečiť plynulosť dát od obchodníka vstupujúceho do jednaní, cez kalkulácie, konštrukciu, technológiu, až po výrobu. Firmám to dáva zmysel, uvedomujú si to, ak ukážeme, ako optimalizácia tečie cez celú firmu. Aj konštrukciu riešime parciálne, ale myslíme na komplexnosť.

Chceme do podniku priniesť nielen technológie, ale aj udržateľnú hodnotu. Našou stratégiou nie je ponúkať „niečo“ za každú cenu, skôr to zladiť s tým, čo firma má, a pomôcť jej s riešením problému.

Ako postupujete pri vstupe do podniku, ako dostávate know-how do firiem?

Dôležitá je dôsledná analýza, ktorá je podkladom pre naše odporúčania. V podobe upratania niektorých procesov, prepojenia softvérových riešení, čo by mohlo fungovať automaticky. Alebo podniku navrhneme štandardizáciu procesov vo vývoji, prípadne metodiku konštruovania. Ponúkame praktické kroky, návody na to, ako reálne ošetriť nejaký proces. Neponúkame len softvér, veľakrát nepomôže, ba dokonca vie niektoré chybné procesy zakonzervovať. Softvér vám dnes dodá každý dodávateľ. Často však len dodá, vyškolí a zavrie dvere. My takto nepracujeme. Chceme do podniku priniesť nielen technológie, ale aj udržateľnú hodnotu. Našou stratégiou nie je ponúkať „niečo“ za každú cenu, skôr to zladiť s tým, čo firma má a pomôcť jej s riešením problému. Radi si preto prizveme partnera, prípadne aj konkurenčnú stranu, aby sme spolu vo finále problém vyriešili.

Do akej miery ovplyvňuje konštrukcia ceny výrobku?

Náklady na konštrukciu sa pohybujú okolo 5 – 20 % z ceny výrobku, ale ovplyvňujú náklady výrobku až z 80 %. Tlak na znižovanie nákladov je v každom podniku. V niektorých podnikoch sa pri niektorých zákazkách už pri podpise zmluvy podpisuje diskont, podľa ktorého je dodávateľ nútený hľadať úspory, lebo musí znižovať každoročne ceny. Tam sú už samotným procesom vedení do toho, aby sa hľadala optimalizácia. Dnes na plošnú optimalizáciu musí pristúpiť každý podnik, konkurencia je tvrdá. Finálne ceny klesajú, náklady stúpajú.

Úspech zavádzania zmien je spojený nielen s prístupom manažmentu, ale aj s akceptovaním zamestnancov.  Ako sa ovplyvňujú?

Keď zavádzame procesy optimalizácie do vývoja, zvyčajne sa to prejaví do roka, niekedy do dvoch rokov. Samozrejme, sú opatrenia, ktoré je možné zrealizovať takpovediac ihneď, investícia sa tak vráti do pár mesiacov. Povšimnutiahodná je reakcia zamestnancov pri zavádzaní zmien. Optimalizačné opatrenia zvyčajne prinesú v úvode aj viac práce, resp. inú prácu. Takže to zamestnanci ťažko prijímajú. Dva roky sú jemne rozladení, že sa zavádza nový systém. Boli zvyknutí nejako robiť, musia si zvyknúť na niečo nové a robiť to štandardizovane, nie podľa seba. Ale, ak sa ich po dvoch rokoch opýtate, už by to určite nikto z nich nechcel vrátiť späť.

Ako k optimalizácii na oddeleniach konštrukcie pristupuje manažment?

Očakáva sa, že vôľa optimalizovať by mala vychádzať primárne od vedenia firmy. Mala by… Otázkou je, či to vedenie vníma ako problém, alebo nie. Naše zistenia hovoria, že manažéri dnes nemajú „focus“ na konštrukciu a predvýrobné procesy. My im vieme pomôcť s nastavením procesov, nasadením vhodného riešenia, s vyškolením ľudí, ale klímu vo firme musí nastaviť manažér. Preto je firmy potrebné edukovať a viesť, aby využívali nástroje a prístupy, ktoré im pomôžu rozvíjať sa. Motivovať ich byť silnými v riadení projektov a procesov a prevziať kontrolu nad kľúčovými procesmi ovplyvňujúcimi nákladovosť výrobku.

Viac informácií nájdete na sova.sk.

Diskusia