J. Vachálek: Profil absolventov posúvame od všeobecného vzdelávania viac k praxi

Môžu sa pochváliť vysokým záujmom firiem o spoluprácu so študentami ešte počas ich štúdia. V ročníkových a záverečných prácach ich študenti riešia konkrétne technické problémy pre konkrétne priemyselné podniky, firmy sa aj takto spolupodieľajú na profile svojich budúcich zamestnancov. Aj to sú dôvody, prečo skončili tento rok prví medzi technickými ústavmi na Slovensku v uplatnení absolventov v praxi. Ako sa im to darí a čo robia inak ako ostatní, sme sa rozprávali s doc. Ing. Jánom Vachálkom, PhD., zástupcom vedúceho Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky (ÚAMAI) a vedúcim oddelenia robotiky, aplikovanej informatiky a elektrotechniky na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

 

Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave je najlepšou technickou univerzitou na Slovensku podľa uplatnenia absolventov v praxi. Čo robíte lepšie ako ostatné univerzity?

STU je dlhodobo lídrom technického vzdelávania na Slovensku a právom jej patrí prvá priečka medzi univerzitami podľa uplatnenia absolventov v praxi. Faktorov, ktoré na to majú vplyv je mnoho, počnúc alokáciou v hlavnom meste, ktoré je centrom takmer všetkých aktivít, vedu a výskum nevynímajúc. Koncentrácia firiem a výrobných podnikov v okolí, a s tým spojená nízka miera nezamestnanosti, vytvára dopyt po pracovnej sile s orientáciou na inteligentný priemysel, ktorý vyžaduje vysokú odbornú vzdelanosť. To otvára priestor našim absolventom. Nepoznám detailne stratégiu ostatných univerzít v takej miere, aby som mohol objektívne posúdiť, čo robíme lepšie. Našou dlhodobou stratégiou je ponúknuť našim študentom čo najlepšie študijné programy a podmienky.

 

Ako formujete vzdelávací profil budúceho absolventa vášho ústavu, aby mal čo najvyššie šance pre uplatnenie na trhu práce?

Je to dlhodobý proces, ktorý sme započali ešte v roku 2015 ustanovením nového vedenia ústavu. Vtedy sme si vytýčili pomerne ambiciózny plán, stať sa najlepším technickým ústavom, a preto sme postupne, krok za krokom, menili vzdelávací profil našich absolventov smerom od všeobecného vzdelávania viac k praxi. Zmeny sa odvíjajú najmä od pozitívnej motivácie našich kolegov, ktorým sme umožnili realizovať ich predstavy výučby nových  poznatkov za pomoci nových trendov vo vzdelávaní. Staviame na troch základných pilieroch. Prvým je klasické akademické vzdelávanie nosných teoretických predmetov. Druhým je vzdelávanie s vysokou penetráciou praktických cvičení spojených s riešením aktuálnych problémov z praxe na základe konzultácií odborníkov, ktorých pozývame na náš ústav v rámci prednášok a seminárov. Posledným pilierom je vyučovanie princípom  „škola hrou“, kde študenti majú simulované startupy, virtuálne firmy zamerané na kolektívnu prácu, sebaprezentáciu a kreatívne myslenie.

 

Našou dlhodobou stratégiou je ponúknuť našim študentom čo najlepšie študijné programy a podmienky.

 

V porovnaní s vyspelejšími ekonomikami je u nás spolupráca priemyslu s akademickou sférou málo rozvinutá. Prečo?

Je to historický problém. Po roku 1990 došlo k zrušeniu takmer všetkých spoločných aktivít priemyselných podnikov a akademického sektoru v oblasti vedy a výskumu. Priemysel si musel v rámci silného konkurenčného tlaku riešiť vlastné existenčné problémy, a akademická sféra si musela nájsť svoju vlastnú cestu, aby daný vývoj prežila. Následkom tohto vývoja tu dnes máme spoluprácu priemyslu a akademickej sféry, ktorá je v značnej miere deformovaná a neefektívna. Nájsť vzájomnú cestu a porozumenie bude ešte chvíľu trvať, ale niet iného východiska.

 

Vedia priemyselné firmy o rozsahu a kvalite vedeckých a výskumných možností, ktoré ste im schopní poskytnúť? Oslovujú vás podniky na spoluprácu, robíte projekty na základe ich zadaní?

Tie, s ktorými spolupracujeme, určite áno a nie je ich málo. Ostatné bohužiaľ o našich možnostiach nevedia, lebo v dnešnej dobe neexistuje žiaden univerzálny komunikačný kanál pre informovanie o našich možnostiach.  Limitujúcim faktorom je aj naša obmedzená personálna kapacita, keďže v dnešnej dobe je problém zamestnať mladých perspektívnych absolventov na akademickej pôde, či už z finančných alebo organizačných dôvodov. Spolupráca má vytvárať synergický efekt medzi naplnením našich a priemyselných požiadaviek. Ku každému partnerovi pristupujeme osobitne, nakoľko každá požiadavka je niečím špecifická. Sme pravidelne oslovovaní na spoluprácu partnermi, ktorí nás poznajú, a zadania sú definované po vzájomnej konzultácii s ohľadom na naše možnosti tak, aby čo najviac korelovali s požiadavkami podnikov.

 

Čo by mali univerzity urobiť, aby bolo štúdium technických odborov pre študentov atraktívnejšie? Ako motivovať mladých ľudí k štúdiu technických odborov?

V prvom rade mať kvalitných a spokojných, čiže adekvátne zaplatených pedagógov s vysokou mierou motivácie učiť čo najkvalitnejšie a najzaujímavejšie aktuálne technické trendy. V druhom rade, kvalitné vybavenie a laboratóriá, aby vzdelávací proces mal čo najvyššiu úroveň. No a nakoniec treba spropagovať v spoločnosti potrebu štúdia technických odborov, najlepšie už na úrovni základných škôl, celospoločenskou kampaňou, ktorá vysvetlí potreby technického vzdelávania, ako kľúčového východiska pre úspešnú budúcnosť. Treba si uvedomiť, že príchodom inteligentného priemyslu v podobe konceptu lndustry 4.0 sa radikálne zmenia požiadavky na budúcich zamestnancov. Očakávame radikálne zmeny v štruktúre trhu práce. Vzniknú multiodborové zamestnania s vysokou potrebou technického povedomia, digitalizácie, automatizácie a robotizácie, zatiaľ čo mnohé doterajšie zamestnania zaniknú.

 

Treba si uvedomiť, že príchodom inteligentného priemyslu v podobe konceptu lndustry 4.0 sa radikálne zmenia požiadavky na budúcich zamestnancov. Očakávame radikálne zmeny v štruktúre trhu práce.

 

Intenzívne spolupracujete so strednými školami, pripravujete si ich absolventov na ďalšie štúdium?

Áno, náš ústav má vlastnú politiku, a v rámci svojich kapacít spolupracujeme v maximálnej miere so strednými školami. Poskytujeme ich učiteľom individuálne vzdelávacie kurzy pre výuku moderných predmetov v oblasti robotiky a automatizácie. Stredoškolákom organizujeme na našom ústave plnohodnotnú výuku odborných predmetov po dohode s konkrétnymi školami ako riadnu časť ich vyučovania. No a samozrejme, využívame aj rôzne projekty, ktoré priamo v zadaní spoluprácu so stredoškolákmi iniciujú.

 

V spoločnosti sa diskutuje aj o tom, koľko matematiky potrebujeme. Aký vplyv má obmedzený počet hodín matematiky a fyziky na stredných školách a gymnáziách v ďalšom procese vzdelávania?

Technika a matematika ide ruka v ruke. Obmedzenie matematiky je obmedzenie techniky. Ak chceme posilniť technické povedomie na stredných školách, nevyhnutne musíme posilniť výuku matematiky. Osobne by som však posilnenie matematiky orientoval cielene pre posilnenie technických znalostí, aby bolo čo najefektívnejšie.

 

 

Sú naše technické univerzity porovnateľné s európskymi? Čo im chýba a v čom sú naopak lepšie?

Na toto porovnanie sa treba pozrieť z rôznych uhlov. Po personálnej otázke si myslím, že áno, naši pedagógovia majú adekvátnu úroveň. Rezervy máme pokiaľ ide o finančné ohodnotenie pedagógov, technické vybavenie univerzít, spoločenské uznanie statusu pedagógov, v ktorých sme v porovnaní s väčšinou európskych univerzít pozadu. Stačí sa pozrieť, koľko percent HDP sa investuje do školstva, tam nám patria posledné priečky v rámci EÚ. Podľa výšky vynaložených financií by sme mali byť na posledných priečkach všade, ale nie sme, otázkou je dokedy.

 

Rezervy máme pokiaľ ide o finančné ohodnotenie pedagógov, technické vybavenie univerzít, spoločenské uznanie statusu pedagógov, v ktorých sme v porovnaní s väčšinou európskych univerzít pozadu.

 

Ako sú univerzity a fakulty pripravené na Industry 4.0?

Úroveň pripravenosti je rôzna, ale najmä v oblasti technického vybavenia a intervencie zodpovedných štátnych orgánov skôr nízka. Problémom je vysoká finančná náročnosť budovania nových laboratórií pre potreby Industry 4.0. Taktiež odborná zdatnosť pedagógov a ich ďalšieho vzdelávanie nie je lacná záležitosť. Máme nadšencov čo držia trendy, ale z dlhodobého hľadiska je táto situácia bez priamej intervencie zodpovedných orgánov neudržateľná.

 

Zmení Industry 4.0 požiadavky na absolventov strojníckych fakúlt? Ako?

Tento proces už začal. Snažíme sa v rámci našich možností čo najviac integrovať aktuálne poznatky Industry 4.0 do pedagogického procesu, ale je to zložitý proces. Problémom je stará akreditácia študijných oborov a v rámci nej náplň súčasných predmetov, ktoré ešte nereflektovali požiadavky Industry 4.0. Práve preto je pre nás kľúčová nová akreditácia, ktorá sa momentálne pripravuje, a v rámci ktorej už chceme plne integrovať nové požiadavky pre našich budúcich absolventov v duchu aktuálnych trendov.

 

Nízke investície do vedy a výskumu spomaľujú rozvoj priemyslu. Ako vnímate problém, kde vidíte riešenie?

Problém vnímame veľmi citlivo, chýbajú nám väčšie investície do vedy a výskumu. Za posledné tri roky neboli uvoľnené žiadne väčšie financie v rámci čerpania EÚ fondov. Toto je hlavná brzda rozvoja priemyslu a vedy a výskumu na vysokých školách. Riešenie je jednoduché, čím skôr spustiť efektívne čerpanie s jednoduchšími pravidlami, nič viac.

 

Snažíme sa v rámci našich možností čo najviac integrovať aktuálne poznatky  Industry 4.0 do pedagogického procesu, ale je to zložitý proces.

 

Čím sa môžete aktuálne pochváliť, na akých projektoch pracujete?

Máme rozbehnutý projekt benefitov pre našich študentov v oblasti certifikácie prebratých predmetov. Z cvičení dávame priebežne bonusové zadania, a na základe ich plnenia bezplatne posielame najlepších študentov na certifikačné kurzy u našich partnerov. Ide najmä o Siemens Tecnomatix Process Simulate a Plant Simulation (SOVA Digital), ABB RobotStudio (ABB Slovakia) a iné. Taktiež sa snažíme, aby cvičenia prebiehali v rámci požiadaviek praxe, teda cvičenia z programovania PLC sú v rámci osnov školení Siemens SITRAIN (TIA Portal), Sieťové technológie sú podľa CISCO CCNA, online programovanie robotov podľa KUKA BASIC, a podobne.

 

Čo má ÚAMAI pred sebou?

Našou veľkou výzvou je dobudovanie už rozbehnutých laboratórií pre inteligentný priemysel s už vybavenými technológiami (KUKA, Photoneo, Cognex, ROS, RTLS, IoT, Kobuki, SICK, Prusa, …), a taktiež rozširovanie osnov predmetov v duchu „škola hrou“, firemné startupy, firemné prezentácie, a podobne. V krátkodobom horizonte je pre nás výzvou hlavne zvýšenie podielu výuky programovania, napr. predmetov C++ a Python, lepšie vybavenie laboratórií, lepšie prostredie pre študentov vo forme oddychových zón,  pridanie certifikácie v EPLAN a možnosť absolvovania certifikačnej skúšky z tzv. §21 – elektrotechnickej spôsobilosti pre študentov. Chceme intenzívne napĺňať víziu rozvoja vzdelávania v oblasti softvérových virtualizačných prostredí a ich lepšie prepojenie, rovnako posilniť výuku programovacích jazykov najmä v aplikačnej oblasti, a súčasne zlepšiť sebaprezentáciu a práce s technickou dokumentáciou na projektoch.